Začala sa nová vývojová etapa Prešovského biskupstva, v ktorej sa konečne mohla počas takmer štyroch desaťročí potláčaná duchovná iniciatíva naplno rozvinúť.
Návrat slobody


Začala sa nová vývojová etapa Prešovského biskupstva, v ktorej sa konečne mohla počas takmer štyroch desaťročí potláčaná duchovná iniciatíva naplno rozvinúť.

Po krátkom období uvoľnenia nasledovali opäť roky všeobecného útlaku a prenasledovania cirkví. Práve sa začínajúci proces obnovy a nového rozvoja Prešovského biskupstva bol násilne prerušený.

Napriek násilnej a úplnej likvidácii Prešovské biskupstvo v srdciach svojich veriacich a kňazov naďalej žilo. Dňa 13. júna 1968 bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi obnovená.

28.4.1950 – „Veľký sobor“ v Prešove – začalo sa najtemnejšie obdobie slovenských gréckokatolíkov v celej ich doterajšej histórii.

Dohoda „Modus Vivendi“ uzavretá v roku 1928 medzi Československom a Vatikánom umožnila konsolidáciu cirkevného života. V povojnovom usporiadaní Prešovského biskupstva sa vytvorila zložitá situácia.

Pápež vymenoval nového arcibiskupa Prešovskej archieparchie a metropolitu Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, Jonáša J. Maxima. Pozrite si ako vyzeralo ešte v roku 1997 jeho postriženije.

Následníkov biskupa Tarkoviča čakali na prešovskom stolci ťažké úlohy a veľa náročnej práce. Kto boli pokračovatelia v jeho započatom diele ?

Pápež Pius VII. bulou „Relata Semper“ zo dňa 22.septembra 1818 prehlasuje kanonické zriadenie Prešovského biskupstva.

Zásluhou vikára Bradáča sa podarilo dosiahnuť definitívu, keď cisár dňa 8. marca 1806 ustanovuje Košický vikariát so sídlom v Prešove.

Pápež Klement XIV. ustanovil bulou „Eximia Regalium Principum” zo dňa 19.septembra 1771 samostatnú Mukačevskú eparchiu.