pôvodne z Nižnej Jedľovej, sa nachádza v expozícii Šarišského múzea v Bardejove
O počiatkoch Mukačevskej eparchie nemáme hodnoverné písomné údaje, a tak môžeme len prijať ľudové podanie, podľa ktorého siahajú až do čias pred tatárskym vpádom. Údajne už začiatkom 11.storočia bol v Mukačeve kláštor, v ktorom sídlili biskupi východného obradu. Od roku 1491 už máme historicky overiteľné správy o tom, že v kláštore na Černečej hore pri Mukačeve sídlil biskup. Prvým známym mukačevským biskupom bol Ján. Právomoc Mukačevského biskupstva postupne rástla, o čom svedčí aj dokument kráľa Ferdinanda I. z roku 1551, ktorým poveril biskupa Bazila spravovať aj územie Marmaroša. V roku 1556 bol aj dovtedy samostatný hrušovský kláštor podriadený mukačevskému biskupovi.
V prvej polovici 16.storočia nastali v Uhorsku vážne politické zmeny, ktoré ovplyvnili jeho ďalší vývoj. Turecká invázia, osudná bitka pri Moháči a nástup Habsburgovcov na uhorský trón značne zmenili život obyvateľstva. Časté boje počas stavovských povstaní a striedanie zemepánov sa nepriaznivo prejavili aj na cirkevnom živote. V duchovnej oblasti sa objavili nové myšlienkové prúdy v podobe anabaptizmu a protestantizmu, ktoré spochybňovali doteraz neochvejné postavenie katolíckeho univerzalizmu. Feudálne dediny, v ktorých obyvateľstvo nebolo plnoprávne, museli často prijímať náboženstvo svojho zemepána. Mukačevský kláštor a väčšina územia obývaného príslušníkmi východného obradu patrili v tom čase pod správu sedmohradských kniežat. Keď títo prešli na protestantizmus, obsadili kláštor, zhabali cirkevné majetky, zničili všetky písomnosti a snažili sa v tomto smere ovplyvňovať aj svojich poddaných. Tí však boli tak silno spätí so svojou východnou liturgiou, že takéto snahy nemali úspech. Rovnako sa skončili aj viaceré pokusy zo strany katolíckej cirkvi, keď hlavnou prekážkou zmeny orientácie veriacich bol pre nich cudzí latinský obrad. Zásluhou nepriaznivej situácie latinskí biskupi, ktorí stáli na strane Habsburgovcov, prišli postupne o všetky výsady a privilégiá.
Dve ukážky zo 16. storočia sú z už neexistujúceho dreveného kostolíka v Rovnom, dnes sa nachádzajú v zbierke ikon Šarišského múzea v Bardejove.
v gréckokatolíckych chrámoch patria obrazy zo 16. storočia.
Torzo maľby na dreve „Strašný súd“ je v zbierkach galérie
Dezidera Millyho vo Svidníku.
Do tohoto politického a náboženského chaosu zasahovalo aj z východu sa šíriace pravoslávie, ktoré malo rovnaký obrad ale inú orientáciu. Tak došlo k zložitej situácii, že na území, ktoré tvorilo akúsi deliacu čiaru medzi východnou a západnou náboženskou kultúrou, sa stretávalo stále prevažujúce a ešte pôvodné cyrilometodské náboženské cítenie s viacerými inými, často aj násilnými a protichodnými orientáciami. Duchovní sa toto snažili riešiť a iniciovali tzv. úniu, deklarovanie zjednotenia sa s Rímom.
V tom čase sa východní katolíci v Uhorsku začali podľa pôvodu svojho obradu nazývať aj gréckokatolíkmi a toto pomenovanie si uchovali dodnes. Po zložitých a dlhotrvajúcich prípravách bola únia uzavretá 24.apríla roku 1646 v hradnej kaplnke Drugethovcov v Užhorode. Slávnostné vyhlásenie 63 kňazov východného obradu vošlo do dejín ako „Užhorodská únia“, ktorú 14.mája 1648 potvrdil ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska Juraj Lippay. V nasledujúcich rokoch bola Užhorodská únia postupne prijatá v Užskej, Zemplínskej, Šarišskej, Abovskej, Turnianskej a Gemerskej župe. V roku 1661 bolo zjednotených už vyše 500 kňazov, čo znamená, že ju prijali prakticky všetci kňazi a veriaci východného obradu. Centrom uhorských gréckokatolíkov bolo i naďalej Mukačevské biskupstvo, ktoré muselo prekonávať množstvo útrap a vynaložiť veľké úsilie na dodržiavanie zásad prijatých v Užhorodskej únii, hlavne uchovať si samostatnosť vo výbere biskupa a nezávislosť na Jágerskom biskupstve. Medzi najvýznamnejších biskupov tohoto obdobia patrili Parthénius a De Camellis. Napäté vzťahy medzi Mukačevom a Jágrom, ktoré Užhorodskú úniu a postavenie zjednotených sústavne ohrozovali, vyriešila až panovníčka Mária Terézia. Na jej podnet pápež Klement XIV. ustanovil bulou „Eximia Regalium Principum” zo dňa 19.septembra 1771 samostatnú Mukačevskú eparchiu. Nová eparchia bola veľmi rozsiahla. Zahŕňala územie 11 žúp a mala takmer 550 tisíc veriacich, čo neumožňovalo jednotnú správu. Preto bola na základe rozhodnutia maďarskej kráľovskej kancelárie zo dňa 27.júla 1787 rozdelená na tri vikariáty – Marmarošský, Satmársky a Košický.
Nádvorie hradu v Mukačeve počas osláv jej výročia v roku 1996.
O. sídelný biskup Ján Hirka stojí v dolnom rade celkom vľavo, od neho tretí vpravo je o. pomocný biskup Milan Chautur CSsR.
