Historici nemajú jednotný názor na to, kto bol hlavným iniciátorom vzniku Prešovského biskupstva.
Kým jedni tvrdia, že to bol uhorský prímas, podľa iných prišiel podnet z Mukačevskej kapituly.
Faktom však ostáva, že Prešovské biskupstvo vytvoril samotný cisár František I., odvolávajúc sa na „patronátne právo“, dňa 3.novembra 1815, a to bez vedomia Ríma. Nové biskupstvo bolo vytvorené na území doterajšieho Košického vikariátu, pri svojom vzniku malo 194 farností a takmer 150 tisíc veriacich. Cisár informoval Svätú stolicu až listom zo dňa 1.marca 1816, v ktorom svoje rozhodnutie rozdeliť Mukačevskú eparchiu a zriadiť novú v Prešove podložil dekrétom o materiálnom zabezpečení nového biskupstva a zároveň požiadal o menovanie kandidáta Gregora Tarkoviča za sídelného biskupa.
Donačná listina listina od cisára pre Gregora Tarkoviča má dátum 11.júla 1817. Cisár rozhodol, že v novom biskupstve budú mať kapitulu pozostávajúcu z piatich kanonikov, ktorí mali dostávať plat z majetku v Červenom Kláštore. Podľa cirkevného práva bolo teda všetko pripravené, aby Svätá stolica mohla definitívne rozhodnúť. Samotné erigovanie Prešovského biskupstva sa však časovo pretiahlo. Pri kanonickom procese totiž vysvitlo, že cisárovná Mária Terézia sama a bez vedomia Ríma preniesla sídlo Mukačevskej eparchie do Užhorodu, takže bolo treba najsamprv urovnať túto záležitosť. Potom sa čakalo na nového pápežského nuncia P. Leardiho, ktorý prišiel do Viedne až v lete roku 1817. Po podrobnom oboznámení sa so situáciou, založenie nového biskupstva odporučil. Až potom, po splnení všetkých náležitostí, pápež Pius VII. bulou „Relata Semper“ zo dňa 22.septembra 1818 prehlasuje kanonické zriadenie Prešovského biskupstva.
Bula obsahuje aj konkrétne smernice:
1. Pápež vyhlasuje Prešov za biskupské mesto.
2. Chrám sv. Jána Krstiteľa v tomto meste vyhlasuje za katedrálu.
3. Ustanovuje kapitulu z piatich kanonikov.
4. Biskupská rezidencia bude v budove pripojenej ku katedrále.
5. Do nového biskupstva patrí územie šiestich celých žúp – Abov, Borsod, Gemer, Spiš, Šariš a Turňa. Zo Zemplínskej župy doň patrí severná časť, t. j. dekanáty Hostovický, Humenský, Medzilaborecký, Stropkovský a Vranovský. Južný Zemplín ostáva i naďalej v Mukačevskej eparchii. Na území nového biskupstva je 193 farností a žije tam 149 987 veriacich gréckokatolíkov.
6. Biskup bude mať plat 6 000 zlatých a úmerne k tomu sú spomenuté aj platy kanonikov. O to sa mal postarať cisár František I.
7. Prešovský biskup má plné právo nad všetkými gréckokatolíkmi, nemá sa však miešať do záležitostí rímskokatolíkov a ich biskupov.
8. Biskupstvo bude patriť pod Ostrihom a ostrihomský arcibiskup bude mať právo metropolitu.
Administratívny proces ustanovenia Prešovského biskupstva bol dlhý a náročný. Už od roku 1817 sa biskup Tarkovič zdržiaval vo Viedni, aby všetky náležitosti spojené s erigovaním a riadnym zabezpečením biskupstva dotiahol do konca. Tak ešte napríklad 6.októbra 1818 vydáva pápež Pius VII. konkordát na úpravu vzťahu nového gréckokatolíckeho biskupstva k Rímu a potom aj menovací dekrét jej biskupovi Gregorovi Tarkovičovi.
Biskup Gregor Tartovič sa narodil 20.novembra v Pasike na Zakarpatsku. Teológiu vyštudoval vo Viedni a 1.januára 1779 bol vysvätený za kňaza. Bol profesorom teológie v Užhorode, od roku 1813 košickým vikárom, v roku 1815 sa stal kapitulárnym vikárom v Užhorode. Za biskupa bol vysvätený v Krásnom Brode dňa 17. júna 1821. Zomrel 16.januára 1841, pochovaný je v krypte prešovskej katedrály.
Biskup Tarkovič čaká na vydanie buly, ktorá prichádza do Viedne až 12.novembra 1819, aj keď má dátum zo 16.júna 1819. Uvedomuje si pritom zložitosť situácie a úloh, ktoré má riešiť. Dobre poznal problémy a pomery v Prešove. Vedel v akom stave je chrám, že tam niet v podstate biskupskej rezidencie a sľúbená finančná suma z majetku v Červenom Kláštore nebude stačiť na krytie všetkých nákladov. Po vyriešení najväčších finančných problémov a zabezpečení stavebnej rekonštrukcie objektov sa biskup Tarkovič 17.novembra 1820 vracia vyčerpaný a chorý do Prešova, aby po biskupskej vysviacke a slávnostnej inštalácii prebral vedenie Prešovského biskupstva. Stál pred ním rad náročných úloh — zostaviť biskupskú administratívu, komisie pre rôzne činnosti, upraviť a vybaviť budovy, založiť kňazský seminár. Od svojho priateľa Jána Kováča z Budapešti dostal pre biskupstvo vzácny dar, 1 200-zväzkovú bibliotéku tvoriacu základ dnešnej rozsiahlej biskupskej knižnice. Biskup Tarkovič a jeho spolupracovníci prekonávajú jeden problém za druhým, a aj keď sa stále objavujú ďalšie, novoustavené Prešovské biskupstvo začína pomaly rozvíjať svoju činnosť.
Mirovanie — tradičné sviatočné pomazanie sväteným olejom v chráme sv. Archanjela Michala v Osturni.
Počas vysviacky adepti kňazstva ležia na zemi, čím symbolicky umierajú pre svet.
Príhovor biskupa pred záverečným požehnaním.
Vyznanie viery pri archijerejskej svätej liturgii.
