Do novovytvoreného Košického vikariátu patrilo územie Abovskej, Borsodskej, Gemerskej, Spišskej, Šarišskej, Turnianskej a severná časť Zemplínskej župy. Za prvého vikára bol menovaný Ján Pásztély. Košická mestská rada však mala pre potreby vikariátu málo pochopenia, a tak ho od samého začiatku sprevádzalo množstvo problémov, hlavne so získaním vhodných priestorov. Vyústilo to až do rezignácie Pásztélyho, na ktorého miesto bol 13. januára 1790 vymenovaný kanonik Michal Bradáč. Ten vidiac, že v Košiciach sotva niečo dosiahne, obrátil sa do Prešova, kde na hlavnej ulici stál nevyužitý bývalý kostol a kláštor minoritov. Aj tu bolo potrebné vynaložiť veľké úsilie, ale podarilo sa mu dosiahnuť, že cisár Leopold rozhodnutím zo dňa 20. októbra 1792 dal tieto objekty k dispozícii Košickému vikariátu. Rozhodnutím cisárskej kancelárie z 20. decembra 1792 bol vikariát premiestnený do Prešova.
Zásluhou neúnavného vikára Bradáča, ktorý sa medzitým stal aj poslancom uhorského parlamentu, sa podarilo dosiahnuť definitívu, keď cisár dekrétom zo dňa 8. marca 1806 ustanovuje Košický vikariát so sídlom v Prešove. Podľa tohoto dekrétu mal byť minoritský kostol prispôsobený východnému obradu a kláštor upravený na rezidenciu. Michal Bradáč, medzitým vysvätený za biskupa, spravuje vikariát do roku 1812, keď odchádza do Mukačeva. Na jeho miesto bol vymenovaný Gregor Tarkovič, ten však v roku 1815 odchádza za kapitulárneho vikára Mukačevskej eparchie. Posledným vikárom v Prešove sa stal kanonik Ján Olšavský, ktorý spravoval vikariát až do vzniku biskupstva.
Na fotografiách vyššie boli:
1. Objekty bývalého kláštora a kostola minoritov v Prešove, ktoré boli pôvodne pridelené pre potreby Košického vikariátu, po poslednej rekonštrukcii ukončenej v roku 1995.
2. Priečelie katedrálneho chrámu sv. Jána Krstiteľa v Prešove, postaveného na mieste pôvodného špitálskeho kostola v rokoch 1754—1759. Po prevzatí gréckokatolíkmi bol viackrát upravený a barokovo vyzdobený.
Obrazová galéria k článku
1B – Erb gréckokatolíckeho biskupstva na priečelí biskupského paláca, klasicisticky upraveného v roku 1848.
1C – Detaily veľkolepej výzdoby priečelia katedrálneho chrámu urobenej pri úpravách pre potreby východného obradu v čase biskupa Gaganca.
3B a 3C – Kňazské požehnanie a časť obnoveného ikonostasu v košickom katedrálnom chráme.
4B – Ženy v Čertižnom dodnes udržiavajú tradíciu ľudového odevu, ktorého východné formy sa vyznačujú pestrosťou farieb a vzorov.
5B – V Šarišskom Štiavniku stál do roku 1928 drevený chrám. Na jeho mieste postavili nový chrám sv. Archanjela Michala v byzantskom slohu.
5C – Chrám sv. Paraskevy vo Svidníku pochádza z roku 1800.
6B – V modernej dobe sa rýchlo strácajú pôvodné ľudové obydlia. V skanzene vo Svidníku sa nachádza mnoho pôvodných, rekonštruovaných objektov približujúcich nedávny život pod hrebeňmi Karpát.
