Kresťanské korene

Dlhá a zložitá je vývojová cesta Prešovského biskupstva združujúceho gréckokatolíckych veriacich na území Slovenska. Dlhá a zložitá ako čas a v ňom plynúce udalosti, v ktorých sa striedali priaznivé obdobia rozvoja a prosperity so zlými časmi útlaku a prenasledovania. Ale zrejme také sú už osudy všetkých tých, čo neochvejne sledujú cestu, po ktorej sa vydali.

Archeologické nálezy už zo staršej doby kamennej svedčia o tom, že terajšie územie Slovenska bolo osídlené od praveku. V čase života Ježiša Krista, ktorý položil základ nového náboženstva — kresťanstva, tu bolo ešte predslovanské osídlenie. K prvým kontaktom s kresťanstvom dochádza u predchodcov obyvateľstva na našom území pri vzájomných stretnutiach s rímskymi vojakmi a kupcami. Starokresťanskí spisovatelia často spomínajú udalosť zázračného dažďa, ktorý pripisovali modlitbe kresťanských vojakov Militénskej légie.

V priebehu 4.—7. storočia sa usadili v karpatskej časti Dunajskej kotliny Slovania. Historik Prokopius o ich náboženskom živote zaznamenal: „Uznávajú, že je jediný Boh, tvorca blesku a pán všetkého, obetujú mu hovädzí dobytok a všelijaké obetné zvieratá. O osude nevedia nič a vôbec neuznávajú, žeby mal nad človekom nejakú moc. Ctia rieky a nymfy a niektoré iné božstvá, všetkým obetujú a pritom veštia.“ V novej vlasti sa slovanskí osadníci čoskoro stretávajú s kresťanskými misionármi a postupne prijímajú kresťanstvo. Na počiatkoch christianizácie našich predkov sa podieľalo niekoľko misií — grécka, talianska, írsko-škótska a bavorská. Okolo roku 629, v čase Samovej ríše, podnikol misijnú cestu k dunajským Slovanom biskup Amand z Maastrichtu. Myšlienky kresťanstva nachádzali medzi našimi predkami čoraz väčší ohlas a jeho učenie sa medzi Slovanmi stále viac šírilo; svedčí o tom synoda na riešenie problémov pokresťančenia slovanského obyvateľstva Panónie, ktorú zvolal v roku 796 Pipin, syn cisára Karola Veľkého, do opevneného tábora na brehu Dunaja.