Na začiatku 9.storočia sa skončil dlhý proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na našom území. Na pravom brehu Moravy už suverénne panovalo knieža Mojmír, na druhej strane, v kotline rieky Nitry, viedlo svoje kmene knieža Pribina, prvý historicky známy slovenský vladár. Za jeho vlády bol postavený aj prvý kresťanský kostol v Nitre, vysvätený v roku 828 salzburským arcibiskupom Adalramom.
Obe kniežatstvá sa potom zakrátko spojili v jeden štátny útvar — Veľkú Moravu. Jej vládca knieža Rastislav sa snažil vymaniť spod cirkevnej závislosti bavorského episkopátu a vybudovať vlastnú moravsko-sloviensku cirkevnú správu. V roku 861 vyslal preto posolstvo k pápežovi Mikulášovi I. so žiadosťou o vyslanie aspoň jedného biskupa a niekoľkých misionárov znalých slovienskeho jazyka. V Ríme však tejto žiadosti nemohli vyhovieť, lebo takých misionárov nemali. To bolo dôvodom, že sa vzápätí obrátil do Carihradu na cisára Michala II.I Byzantský cisár Rastislavovi rád vyhovel a poveril touto úlohou svätých solúnskych bratov Konštantína a Metoda, ktorí s byzantskými vyslancami a misionármi prichádzajú v roku 863 na Veľkú Moravu. Ešte predtým zostavil Konštantín prvé slovienske písmo, ktoré použil na preklad bohoslužobných kníh do staroslovienčiny. Pomáhali mu pritom okrem brata Metoda aj učeníci Angelár, Kliment, Naum, Sáva a Vavrinec. Prvými slovami v histórii slovienskeho písomníctva sa tak stal úvod prvej kapitoly evanjelia svätého Jána: „Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha — Iskoni bje Slovo i Slovo bje u Boga.“
Činnosť byzantskej misie na Veľkej Morave sa stretávala s neobyčajnými sympatiami, zvlášť u nižších vrstiev ľudu. Na
druhej strane však vyvolávala žiarlivosť franských duchovných,
ktorí sa obávali o stratu svojho vplyvu a misiu rôznymi spôsobmi
sťažovali. V roku 867 sa Konštantín a Metod vybrali do Ríma, aby tam obhajovali liturgiu v reči ľudu, vysvetlili svoju činnosť na Veľkej Morave, vyznali pravovernosť a oddanosť rímskej cirkvi a súčasne požiadali o vysviacku nových učeníkov na kňazov. Po preskúmaní nových textov pápež Hadrián II. bohoslužobné knihy v staroslovienčine schválil a odobril aj pôsobenie svätých bratov na Veľkej Morave. Svätý Konštantín sa však už nevrátil, v Ríme sa rozhodol vstúpiť do kláštora, kde prijal meno Cyril. Vyčerpaný prácou zomrel 14. februára roku 869, jeho ostatky boli uložené v bazilike sv. Klimenta. Svätému Metodovi sa dostalo v Ríme najvyššieho uznania, bol vysvätený za biskupa, vymenovaný za arcibiskupa panónskeho a moravského, nástupcu sv. Andronika na sirmijskom stolci a za pápežského legáta s právomocou medzi veľkomoravskými a panónskymi Slovanmi. Vracia sa na Veľkú Moravu, tu ho však čaká uväznenie bavorskými biskupmi. Následne bol síce oslobodený, no upadol do nemilosti u kráľa Svätopluka, sústavne musel čeliť intrigám nitrianskeho biskupa Vichinga, odporcu slovienskej liturgie, aj novému opakovanému osočovaniu v Ríme. Podarilo sa mu však dosiahnuť, že v roku 880 vydáva pápež Ján VIII. bulu „Industriae Tuae“, v ktorej nanovo odobruje sloviensku liturgiu. Svätý Metod napriek mnohým problémom neochvejne pokračuje v apoštolskej práci až do svojej smrti 6. apríla roku 885.
Tento prvý slovanský arcibiskup bol rozhodným zástancom
slovienskej liturgie, horlivým apoštolom a učiteľom. Dôsledne
šiel za pravdou a spravodlivosťou a za svoje presvedčenie dokázal aj trpieť a znášať protivenstvá. Brázdu, ktorú so svojím bratom sv. Konštantínom – Cyrilom vyoral na cirkevnom a kultúrnom poli slovanstva, nezaviali ani stáročia.
Neustávajúce intrigy Vichinga a nepriazeň štátnej moci spôsobili, že Metodových učeníkov, vrátane jeho nástupcu Gorazda, ktorí sa nechceli zrieknuť používania slovienskej liturgie, z Veľkomoravskej ríše vyhnali. Pri tejto prvej násilnej likvidácii mnohých aj zajali a predali do otroctva. Svätí Angelár, Kliment, Naum, Sáva a niektorí ďalší vyznávači slovienskej liturgie boli eskortovaní na hranice Bulharska. Cár Boris, ktorý bol tiež východným kresťanom, ich prijal s otvorenou náručou a umožnil im ďalej rozvíjať svoju misijnú činnosť. Viacerým cyrilometodským učeníkom sa tiež podarilo ujsť do Čiech a Poľska. Tak sa stalo, že cyrilometodský odkaz sa ďalej šíril v Čechách, Poľsku a Bulharsku, odkiaľ prenikal ďalej do Srbska, Ruska a ďalších krajín. Na Slovensku, kde sa slovienska bohoslužba zrodila, bola násilne potláčaná, takže časom na západnom Slovensku zanikla úplne a zachovala sa iba v karpatských údoliach východného Slovenska. Svedčia o tom viaceré názvy gréckokatolíckych osád v Gemeri a Honte.
Cyrilometodská tradícia tvorí slávne obdobie slovenských dejín, ku ktorému sa Slováci znovu a znovu vracali, aby odtiaľ čerpali duchovnú silu v ťažkých časoch poroby.
Celkový pohľad na hrad Nitry, kde sa nachádzajú najstaršie pamiatky ranného kresťanstva na Slovensku.
História rehole baziliánov, najstaršieho východného mníšskeho rádu, siaha na území Prešovského biskupstva do čias Veľkomoravskej ríše. Jedným z miest pôsobenia baziliánov je bývalý kláštor v Krásnom Brode z 18.storočia, ktorý bol zničený počas 1.svetovej vojny. Po obnovení svojej rehole sa baziliáni venujú hlavne misijnej činnosti a vydávajú tiež časopis Blahovistnik.
