Otec biskup Ján Hirka pri svojej intronizácii v nedeľu 18. februára 1990 okrem iného povedal: „Žijeme prinajmenej z dvoch veľkých biskupov, mučeníkov, Pavla Petra Gojdiča i Vasila Hopku. Žijeme z mnohých našich čestných veriacich, ktorí si zachovali svoju hlbokú vieru, žijeme z našich čestných i verných kňazov, ktorí vždy zostávali so svojim národom, ktorí neboli pánmi, ale otcami“.
Mnohí veriaci si na tých kňazov, ktorí znášali utrpenie totalitného režimu ešte pamätajú. Lenže naše deti a mládež, ktorá sa narodila a vyrastala už v zmenených pomeroch, by mali týchto svedkov viery tiež poznať. Preto sme sa rozhodli priblížiť ich životné osudy. Pripomenieme si ich v súvislosti s ich životnými jubileami.
V tomto roku si pripomíname 100 rokov narodenia o. Jána Chanátha ml. a 50 rokov jeho odchodu do večnosti.
(* 16.02.1923 Jasenov, † 02.05.1973 Trnkov)
Časopis SLOVO vo svojom siedmom čísle z roku 1973 uverejnil nekrológ:
O. Ján Chanáth, správca fary v Okružnej, okres Prešov, zomrel po niekoľkomesačnom telesnom utrpení v 50. roku svojho života a po 23 ročnej statočnej kňazskej službe. Zosnulý sa narodil 16. februára 1923 v Jasenove. Teologické štúdia absolvoval na diecéznom bohosloveckom učilišti v Prešove a dňa 12. februára 1950 (správne malo byť 19. februára 1950) bol ordinovaný za kňaza. Miestom jeho kňazského pôsobenia v posledných rokoch jeho kňazskej služby bola farnosť Okružná v Prešovskom okrese, kde dotĺklo jeho šľachetné kňazské srdce.
Pohrebné obrady v sobotu 5. mája t. r. nad jeho telesnými ostatkami vykonali Otec biskup Vasil spolu s ordinárom o. J. Hirkom vo farnosti zosnulého i na cintoríne v blízkom Trnkove, kde o. Chanátha pochovali.
VIEČNAJA JEMU PAMJAŤ![1]
[1] Slovo, Mesačník gréckokatolíkov v ČSSR, ročník V. č. 8/1973, s.14.
Tablo z gymnázia J. Chanáth v dolnom rade štvrtý sprava
Semináristi s biskupom J. Chanáth horný rad druhý sprava
Podobne stručne boli do roku 1990 uverejňované nekrológy aj iných kňazov, z ktorých nebolo možné sa dozvedieť niečo viac z ich života i kňazskej služby. Preto sme sa rozhodli aj v tomto prípade osloviť žijúcich potomkov o. Jána Chanátha. Oslovili sme jeho syna o. Pavla Chanáta i jeho dcéru Dagmar Chanáthovú, ktorí nám poskytli o svojom otcovi bližšie informácie, doložené aj niekoľkými fotografiami. Život o. Jána Chanáta je tiež veľmi dobre zdokumentovaný aj v knihe Zostali verní vladyku Jána Babjaka, prešovského emeritného arcibiskupa a metropolitu., kde sa okrem iného uvádza:
„Ján prijal kňazskú vysviacku 19. februára 1950 v seminárnej kaplnke v Prešove z rúk vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM. Primičnú sv. liturgiu slávil 26. februára 1950 v Chráme sv. Petra a Pavla v Podhorodi. Ako novokňaz dostal dispozíciu do farnosti Kečkovce (okr. Svidník).“
Otec Chanáth po Prešovskom sobore v roku 1950 istý čas slúžil veriacim tajne a skrýval sa v Podhorodi a neskoršie v Okružnej i u gazdu Semana v Sengetove (Severná – časť obce Vyšná Šebastová), kde pásol ovce.
Ďalšie životné osudy otca Jána: „Otec Ján Chanáth mal už dosť skrývania a tak sa s manželkou a so synom Pavlom vysťahoval do Krnova na severnej Morave. Našiel si ubytovanie v neďalekej dedinke Brantice, kde sa zamestnal na píle ako robotník pri gátri. Po krátkom čase mu pre zlý zdravotný stav lekár zakázal vykonávať túto prácu. Našiel si robotnícke zamestnanie v elektro sklade, kde okrem manuálnej práce viedol aj administratívu skladu.(…) Asi po roku prišiel k nim bývať manželkin brat o. Polykarp Gabriel Oleár OSBM. Bol zamestnaný ako výhybkár na železnici Jeho ďalším pracovným zaradením bolo miesto predavača v zmiešanom tovare. (…) Keď sa uvoľnilo miesto účtovníka v Branticiach, prestúpil na tú istú pílu, kde začínal. Niekoľko mesiacov po práci robil strážnika a domov prichádzal iba zriedka. Medzitým získal rôzne kvalifikácie. Stal sa ekonómom novej výroby v Drevárskom podniku v Holčoviciach, kde pracoval do roku 1963.
Brantice 234 na Morave s dcérou Dagmar
Ako predávaš pri predajni v obci malá Moravka
Brantice 234 doma s rodinou
Brantice 234 vonku s rodinou
Bol to rok návratu na Slovensko. Spolu s o. Polykarpom Oleárom OSBM sa jeho rodina ubytovala v Kapušanoch pri Prešove. Dlhší čas nemohol nájsť prácu. Napokon sa zamestnal ako účtovník v JRD v Okružnej.(…) Počas pobytu v Kapušanoch pri Prešove začal spolu s otcom Polykarpom Oleárom OSBM stavať rodinný dom v Trnkove. V roku 1965 sa presťahovali do nového domu. Otec Ján začal v dome slúžiť privátne sv. liturgie. Najprv prichádzali iba príbuzní, potom susedia. Počet ľudí sa zväčšoval. (…) Veriaci mu navrhli, aby slúžil aj v nedokončenom dome v Okružnej. Po čase, keď ho nik nehlásil, išiel slúžiť aj do chrámu. Medzitým sa dostal do trvalého invalidného dôchodku. (…) Prišla obnova Gréckokatolíckej cirkvi a otec Ján mohol už bez problémov verejne slúžiť sv. liturgie. Pôsobil v Okružnej. Založil mariánsku družinu, ktorá mala v krátkom čase 80 členov. Venoval sa mládeži, chodil s ňou na výlety a na mládežníckych stretnutiach preberal cirkevné dejiny. Aj keď bol chorý na srdce a lekári mu radili, chrániť si zdravie, nepoľavil v horlivej práci.“[2]
[2] Bajak Ján, Zostali verní – II. zväzok Petra Prešov 2011, s. 41 – 45.
Prvé sväté prijímanie v Okružnej
Návšteva vladyku Hopka Okružná – Mariánska družina
Pozemský života o. Jána Chanáta sa skončil 2. mája 1973. Prítomnosť o. biskupa Vasila Hopka i o. ordinára Jána Hirku na jeho pohrebe vyjadruje úctu i vďaku za službu zosnulého kňaza a ním dosiahnuté výsledky na väčšiu česť a slávu Božiu a pre blaho jemu zvereného ľudu. Treba tiež dodať, že v jeho službe pokračuje ako Kristov kňaz jeho syn Pavol, ktorý už ako chlapec spolu s ním prežil všetky útrapy a prenasledovanie, ale aj jeho vnuk Kňaz Pavol. V neposlednom rade do tejto služby možno započítať aj aj jeho dcéru Dagmar, ktorá dlhé roky pracovala v Gréckokatolíckej diecéznej charite.
