V tomto roku si pripomíname 110. výročie narodenia o. Polykarpa Gabriela OLEÁRA OSBM.
(* 26.06.1913 Šarišské Čierne, okr. Bardejov, † 31.05.1971 Trnkov)
Narodil sa 26. júna 1913 v učiteľskej rodine v Šarišskom Čiernom, okr. Bardejov. Po maturite 30. júla 1930 vstúpil do baziliánskej rehole na Ćernečej hore pri Mukačeve (UA). Po skončení noviciátu pokračoval vo filozofických a teologických štúdiách v Užhorode, Mukačeve a Olomouci. Dňa 1. júna 1939 zložil večné sľuby a kňazskú vysviacku prijal od biskupa Pavla Petra Gojdiča 30. júla 1939 v Prešove.
Baziliáni zo Slovenska po vyhnaní z vtedajšej Podkarpatskej Rusi sa v roku 1939 usadili v Medzilaborciach. O. Plykarp Oleár spolu s o. Šebastianom Š. Sabolom dávali mísie po mestách i dedinách Šariša a Zemplína a od roku 1943 pôsobili v novozaloženom kláštore v Trebišove.
Po príchode do Trebišova v roku 1943 sa o. Polykarp plne venoval cyrilometodskému hnutiu gréckokatolíkov. V kláštornej kaplnke sa začali rečou ľudu čítať nedeľné čítania. Preložené chrámové piesne sa iba v rukopisoch odtiaľ šírili do celého Zemplína. (…) V noci 22. februára 1949 vtrhli do kláštora o. baziliánov v Trebišove členovia verejnej bezpečnosti. Prítomných baziliánov odviezli na neznáme miesto. Nastal čas vyšetrovaní, súdov a väzenia. O. Polykarp G. Oleár zostal verný cirkvi i svojmu rehoľnému povolaniu. Z väzenia ho prepustili chorého po štyroch rokoch. Musel však dlhé roky žiť a pracovať pod policajným dozorom v Čechách. Usadil sa v Branticiach okr. Krnov v rodine svojej sestry Margity, manželky o. Jána Chanátha, gréckokatolíckeho kňaza a zamestnal sa na železnici ako výhybkár. Aj tam si našiel čas na svoje poslanie – preklad svätých Otcov z gréčtiny a latinčiny a pritom poskytoval aj duchovnú službu naším rehoľným sestričkám baziliánkam vo Svitavách. V roku 1963 sa spolu s o. Jánom Chanáthoma jeho rodinou vrátili na Slovensko, do Kapušian pri Prešove. O. Oleár sa zamestnal ako výhybkár na železnici v Haniske pri Prešove. Počas pobytu v Kapušanoch pri Prešove začal spolu s otcom Jánom Chanáthom stavať rodinný dom v Trnkove. V roku 1965 sa presťahovali do nového domu.
Medzi priateľmi, prvý sprava
Civilný zamestnanec
Výhybkár na železnici – Morava
Na Morave s rodinou o. J. Chanátha
Za osemnásť rokov vyškrtnutia slova gréckokatolík aj zo Slovníka slovenského jazyka o. Oleár toho prežil naozaj veľa. Stále však bol presvedčený, že raz dôjde k obnove kláštora v Trebišove. Stalo sa to až dvadsaťjeden rokov po jeho smrti – 3. októbra 1992.[1] Dočkal sa povolenia činnosti Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968. O. Plykarp sa stal z poverenia otca ordinára Ján Hirku duchovným vedúcim sestier baziliánok v Sečovciach. Sestry baziliánky z jeho prednášok a kázni robili magnetofónový záznam, ktorý je v tom čase k dispozícii už v digitálnej podobe. O. Polykarp G. Oleár OSBM Zomrel po autohavárii o. baziliánov na ceste do Máriapócsi 31. mája 1971 v nemocnici v maďarskom Sátoraljaújhelyi. Na spomienkovej slávnosti k 25. výročiu smrti o. Polykarpa Gabriela Oleára OSBM v Trebišove za účasti prešovského sídelného biskupa Mons. Jána Hirku vtedajší igumen trebišovského kláštora o. Jozef Eduard Novák OSBM okrem iného povedal: „Zvlášť mu záležalo na mládeži, ku ktorej sa vedel s láskou prihovoriť a ukázať správnu cestu. Mal radosť z každého kňazského i rehoľného povolania a v tomto smere nešetril ani čas, ani námahu. Mal pochopenie aj pre moderné veci, mal porozumenie pre všetko dobré a krásne. Najviac získaval mladých i starších svojimi výrečnými kázňami. Biskup Pavol P. Gojdič ho pri jednej príležitosti nazval „striebroústym“ kazateľom. (…) Sme radi – zdôraznil na záver stretnutia o. Jozef E Novák OSBM , – že popri už tradičnej spomienke na nášho nezabudnuteľného biskupa Pavla P. Gojdiča OSBM, ktorá je vždy na výročie jeho smrti 17. júla, začíname aj ďalšiu tradíciu – spomienku na výraznú osobnosť našej gréckokatolíckej cirkvi o. Polykarpa Gabriela Oleára, OSBM.“[2] Nemám však informácie, že by sa v ďalších rokoch uskutočňovali spomienky na toho vzácneho svedka viery – muža svätého života, ktorý by mohol o sebe povedať: „Tu som, Pane, aby som plnil tvoju vôľu.“ V terajšej turbulentnej dobe vo svete Cirkev veľmi potrebuje predovšetkým nasledovania hodných svedkov, ku ktorým nepochybne patrí aj o. Polykarp Gabriel Oleár OSBM.
Návšteva spolubratov v USA v r. 1968
Duchovný vedúci sestier baziliánok
Exhumácia biskupa P.P. Gojdiča v Leopoldove v r. 1968
Chvíle oddychu medzi prednáškami
Rakva s ostatkami o. Polykarpa G. Oleára OSBM
o. Andrej Rusnák s použitím záznamov v časopise Slovo
[1] Kušnír Pavol O. Polykarp Gabriel Oleár in časopis SLOVO 1993, č. 3, s. 15.
[2] Feledi Marián, K 25. výročiu smrti o. Polykarpa Gabriela Oleára OSBM in SLOVO 1996, č. 13, s. 14 – 15.
