V tomto roku si pripomíname 95. výročie narodenia o. Františka Ivanka.

(* 10.2.1928 Iňačovce, † 12.4.1997 Topoľovka)

František Ivanko sa narodil 10. februára 1928 v Iňačovciach (okr. Michalovce). Jeho otec Ján, kantor vo farnosti bol roľníkom a matka Anna rod. Knežová, pracovala v domácnosti. Bol tretí zo šiestich detí. Dve deti zomreli.

Základnú školu vychodil v rodisku. Gymnaziálne štúdia absolvoval v rokoch 1941-1948 v Michalovciach. Býval v internáte saleziánov. Po maturite v roku 1948 začal teologické štúdia v Prešove. Postriženije, t. j. včlenenie do duchovného stavu, mu bolo udelené biskupom Vasiľom Hopkom na sviatok Zvestovania Panny Márie podľa starého kalendára 7. apríla  1949. Po troch semestroch bol zo štúdia prepustený, lebo došlo k násilnej likvidácii Gréckokatolíckej cirkvi tzv. Prešovským soborom.

V júni 1950 ho zatvorili do väzenia v Prešove spolu s viacerými bohoslovcami, lebo nik z nich nechcel prestúpiť do Pravoslávnej cirkvi a pokračovať v štúdiách ako pravoslávny bohoslovec. Vo väzení bol sedemnásť dní. Predstavenstvom MNV v Iňačovciach bol vyžiadaný na žatevné práce. Doma bol iba dva týždne, a potom ho znova zatvorili do väzenia v Prešove. Ale už na druhý deň ráno o tretej hodine ho spolu s ostatnými naložili do autobusu a odviezli do Hlohovca, kde bol internovaný vo františkánskom kláštore. [1]

František Ivanko  počas prenasledovania Gréckokatolíckej cirkvi zažil ťažké a smutné časy. Po odvlečení z kňazského seminára v Prešove a rôznych transportoch sa dostal na Moravu, kde pracoval v podniku Moravostav. Boli to 3 roky a 4 mesiace ťažkej práce v PTP. Časopis Československý voják o ňom napísal: „Jedním z nejlepších scraperistů v podniku je vojín František Ivanko. Denně plní normu vysoko přes 200 procent. Od začátku ledna již vyškolil v obsluze scraperů tři soudruhy.“

Ústrižok z časopisu
Československý vojak

Keď sa vrátil domov, bol oslabený, vyčerpaný telesne, ale i tak jeho túžbou bolo pokračovať v štúdiu teológii na Rímskokatolíckej Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, aby sa stal kňazom, aj keď len 10 minút a potom môže zomrieť. To bol jeho výrok. Pán Boh mu dožičil viac rokov pracovať vo vinici Pánovej s veľkou láskou a ochotou. Dovolenku si zobral iba dvakrát za 19 rokov. Jedenkrát sme boli v Lurdoch a raz bol v Ríme. Často však zastupoval iných kňazov počas ich dovolenky.

Mladomanželia

Bohoslovec

Pred vysviackou pracoval v Chemko Strážske a to manuálne, lopatou a žiadal si povolenie na vízum do zahraničia. Nedostal ho, bolo mu napísané, že nemôže vycestovať do zahraničia, lebo je silne nábožensky založený.

Kňazskú vysviacku prijal 11. júna 1978 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove z rúk križevackého biskupa Joachima Segediho zo Záhrebu. Počas kňazskej služby raz povedal v kázni: „iba blázon povie: niet Boha“. Na druhý deň bol predvolaný na ONV, že také veci v kostole rozpráva. Manžel bol veľmi zbožný a spravodlivý. Mal problém vyučovať náboženstvo. Škola nechcela prijímať prihlášky od rodičov, iba minimálne, ale zato ich vyučoval viac privátne a málo v škole.

Keď konečne dostal povolenie na primičnú sv. omšu vďaka dekanovi Marinkovi z Humenného, mohol mať slávnostnú sv. omšu v rímskokatolíckom kostole v Topoľovke za prísnych politických podmienok. Nebolo dovolené fotografovať, preto nemáme žiadnu pamiatku.

Manžel pôsobil vo viacerých farnostiach, úradné hodiny neboli obmedzené, pracoval 24 hodín podľa potreby. Ku kňazstvu ho priviedol otec Čintala, pôsobiaci v Iňačovciach, tiež nás aj sobášil a bola nám nápomocná aj jeho manželka Margita.

V kňazskej službe

Kristov kňaz

Roky sa míňali a manžel, dobrý človek z dobrej rodiny, chorľavel. Zdravotný stav sa mu zhoršoval, telesne slabol, mal problémy s rakovinou prostaty. Bol operovaný v Košiciach, ale to nepomohlo. Podľa potreby chodieval do nemocnice v Michalovciach, kde aj zomrel.(…)[2]

Otec František zomrel 12. apríla 1997 v michalovskej nemocnici (…). Pohrebné obrady vykonal 15. apríla 1997 v Chráme nanebovzatia Panny Márie v Topoľovke biskupský vikár a zároveň riaditeľ BÚ v Prešove otec Peter Rusnák (neskorší bratislavský eparcha). Telesné ostatky otca Františka boli pochované na cintoríne v Topoľovke.

Otec František bol skromným , jednoduchým a obetavým kňazom. Stále rezidoval medzi veriacimi vo farnosti a bol vždy ochotný zastupovať spolubratov susedných farností. Hoci sviatosť kňazstva prijal v staršom veku a mal rôzne ťažkosti, snažil sa zodpovedne  si plniť svoje kňazské povinnosti. Jeho záľubou bolo čítanie básní a relaxoval pri prácach v záhrade.[3]


[1] Babjak Ján,  ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov II. zväzok, Petra Prešov 2011, s. 165

[2] Príspevok napísala Klára Ivanková, manželka o. Františka Ivanka v roku 2021 pre Konfederáciu politických väzňov a je zverejnený v tomto texte na základe ich súhlasu aj s pripojenými fotografiami z jeho života.

[3] Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov II. zvázok, Petra Prešov 2011, s. 167.

Ivanko František
Tagy:    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihláste sa na odber
Sledujte nás
Navštívte nás a prihláste sa na odber