Eugen Chira – 130. výročie narodenia
(* 18.1.1893 Ulič, † 5.10.1975 Praha)
Životné osudy o. Eugena Chiru, narodeného pred 130 rokmi spracoval vo svojej zbierke ZOSTALI VERNÍ vladyka Ján Babjak, emeritný prešovský arcibiskup.[1]
Eugen Chira sa narodil 18. januára 1893 v Uliči (okr. Humenné) v rodine gréckokatolíckeho kňaza Augustína Chiru a Pauliny, rod. Kossejovej.
Po skončení základnej školy ho rodičia dali na ďalšie štúdia do užhorodského gymnázia. Stredné vzdelanie získal v satmárskom gymnáziu (dnes v Rumunsku). Po získaní maturitnej skúšky v roku 1912 pokračoval v štúdiu v užhorodskom duchovnom seminári.
Po získaní absolutória z teológie prijal 17. novembra 1917 sviatosť manželstva s Alžbetou Gorzovou, dcérou gréckokatolíckeho kňaza Eugena Horza a Eugénie, rod. Haluškovej. Boh im požehnal synov Arnošta a Eugena a dcéry Gabrielu a Magdalénu.
Teologické štúdia absolvoval v Užhorode. Kňazskú vysviacku prijal 9. decembra 1917 v Užhorode. Jeho svätiteľom užhorodský biskup Anton Papp. Ako novokňaz začínal ako kaplán v obci Dovhe na Podkarpatskej Rusi. V roku 1919 pokračoval ako kaplán v Misticiach. V roku 1921 sa stal správcom farnosti Kadjanovo v Mukačevskej oblasti. O sedem rokov neskôr sa stal správcom farnosti v Bodevli v Ťačevskej oblasti. V roku 1933 dostal dekrét za farára do svojho rodiska – do farnosti Ulič, kde pôsobil až do násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. (…)
Rodičia Eugena Chiru: Augustín Chira – otec, Paulína rod. Kosejová – matka. Sú pochovaní na cintoríne v Uliči. Okolo hrobu je železné oplotenie.
Eugen Chira (vpravo) s priateľmi
Spoločné fotografia s biskupom P.P. Gojdičom, o. Chrira vľavo od neho.
Spoločná fotografia o. Chiru s biskupom P.P. Gojdičom
o. Eugen Chira st. s manželkou Alžbetou rod. Gorzovou, s najstaršími deťmi – Ernestom (ktorý mu v Prahe zabezpečil zázemie) a Gabrielou.
o. Eugen Chira st. pred farou v Uliči. Dcéra Gabriela vedľa neho vľavo, dcéra Magdaléna v druhom rade druhá sprava.
V zozname gréckokatolíckych duchovných z okresu Snina, ktorí sa nezjednotili, sa uvádza:
„Menovaný duchovný svojvoľne opustil svoje pôsobisko. Odsťahoval sa z okresu Snina a krátku dobu býval u svojej dcéry Košiciach na českej ulici č. 3, odkiaľ sa odsťahoval na neznáme miesto.“
Otec Mikuláš Sigeti ho stretol v roku 1952 v Prahe, kde býval u svojho najstaršieho syna Ernesta, ktorý v II. svetovej vojne bojoval po boku armádneho generála Ludvíka Svobodu a zabezpečil mu tak pokojnejší život.[2] Bol už vdovcom (od roku 1931, keď mu zomrela manželka Alžbeta). Často sa s otcom Sigetim a otcom Čižmárom v Prahe navštevovali a duchovne podporovali. (…)
Po obnove Gréckokatolíckej cirkvi bol už v dôchodkovom veku a nevrátil sa do aktívnej činnosti. Žil na zaslúženom odpočinku v Prahe, kde sa 18. januára 1973 dožil svojej životnej osemdesiatky.
Zomrel 5. októbra 1975 v Prahe ako 82 ročný. Bol pochovaný 9. októbra 1975 na Olšanskom cintoríne v Prahe.
Otec Eugen Chira bol mecenášom gréckokatolíckej tlače. Charakterizovali ho vlastnosti jednoduchosť, skromnosť a pokora.
[1] Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov II. zväzok, PETRA Prešov 2011, s. 163-164.
[2] Citát z nekrológu jeho syna Doc. Ing. Eugena Chiru, CSc., ktorý predniesol o. Rastislav Čížik na jeho pohrebe 2.5.2023 v Bratislave.
