Gréckokatolícky kňaz o. Ján Viliam Malinič

(* 17.06.1883 Choňkovce, † 28.1.1960 Šamorín)

Pri hľadaní prameňov, ktoré opisujú životné osudy toho kňaza sme podobne, ako aj v iných prípadoch zistili, že ich v ucelenom rozsahu môžeme sprístupniť aj vďaka vynaloženému úsiliu Mons. Jána Babjaka Sj, teraz už prešovského emeritného arcibiskupa, ktoré zozbieral a opísal v zbierke: ZOSTALI VERNÍ. Táto zbierka vyšla najprv v ôsmych dieloch a bola doplnená a aktualizovaná v druhom dvojzväzkovom vydaní, ktoré vyšlo vo vydavateľstve Petra Prešov v roku 2011. Zbierka obsahuje osudy 254 gréckokatolíckych kňazov, ktorí zostali verní svojej kňazskej prísahe. Jej poslanie vyjadril autor v úvode druhého vydania slovami:

„Sme presvedčení, že kniha obohatí všetkých čitateľov, lebo je autentickým svedectvom hrdinských ľudí, ktorí sa osvedčili v živote, a to aj napriek ťažkému totalitnému systému, v ktorom žili. Zostane tiež mementom a veľkým výkričníkom brutálnosti totalitnej moci, ktorá manipulovala s osudmi nevinných ľudí, ničila ich životy, pripravila ich  o dobré meno a rozkradla ich majetok. Napriek tomu všetkému sa však totalitnej moci nepodaril zámer, ktorý sledovala. Nepodarilo sa jej okradnúť ľudské srdcia o vieru v Boha. Naopak, viera týchto ľudí vzrástla, lebo nik z nich sa už nespoliehal na pomoc od ľudí, ale na pomoc zhora, na pomoc od Pána.“

Našim cieľom je priblížiť na našej stránke tieto osudy nielen pamätníkom, ale predovšetkým našej mládeži, ktorá toto obdobie nezažila. Hovorí sa, že národ ktorý nepozná svoju históriu je odsúdený prežiť ju znova. (editor)

Ján Viliam Malinič sa narodil 17. júna 1883 v Choňkovciach (okr. Sobrance) ako syn gréckokatolíckeho kantora učiteľa Jozefa Maliniča, ktorý bol neskôr kantorom katedrálneho chrámu povýšenia sv. Kríža v Užhorode a autorom znotovaného irmologionu, ktorý bol vydaný aj v Prešovskom biskupstve. Matka Emília, rod. Malcovská, pracovala v domácnosti. Pochádzal z viacčlennej rodiny.

Základnú školu vychodil v rodisku, gymnaziálne a teologické štúdia absolvoval v Užhorode.  Po získaní absolutória z teológie  v roku 1909 prijal sviatosť manželstva s Bertou Oroszovou, dcérou gréckokatolíckeho kňaza Júliusa Orosza v Hajduböszörmény pri Debrecíne v Maďarsku. (…)

Boh im požehnal päť detí: Oľgu, Ernesta, Gejzu, Bertu a Alžbetu. Dcéra Berta sa stala manželkou gréckokatolíckeho kňaza Jána Hiča a dcéra Alžbeta manželkou gréckokatolíckeho kňaza Metoda Székelya.

Kňazskú vysviacku prijal 18. februára 1909 v Katedrálnom chráme povýšenia sv. Kríža v Užhorode z rúk mukačevského biskupa Júliusa Fircáka. Kňazskú službu začínal ako administrátor Gréckokatolíckej farnosti Kňahina na Podkarpatskej Rusi, kde pôsobil dvanásť rokov. V rokoch 1921-1936 bol administrátorom farnoati Úbrež pri Sobranciach a od roku 1936 do roku 1950 bol správcom farnosti Veľký Ruskov. [1]

V roku 1950 na tzv. malom sobore vo Vyšných Ružbachoch podpísal prestup do Pravoslávnej cirkvi. Po príchode domov svoj podpis odvolal. Koncom roka 1951 bol aj s manželkou deportovaný do Pezinka a neskôr do Báču, kde bol do roku 1961. Potom si kúpil byt v Šamoríne. V jeseni 1961 mu zomrela manželka. O otca sa starala jeho najstaršia dcéra Alžbeta a vnuk Gabriel Székely. Zomrel 28. januára 1969 v Šamoríne. Pohrebné obrady vykonal 30. januára tit. kanonik otec Jozef Haľko, správca gréckokatolíckej farnosti v Bratislave. Telesné ostatky otca Jána Viliama boli pochované na miestnom cintoríne v Šamoríne. [2]

Otec Ján Malinič bol prísny nielen na veriacich, ale aj na svoju rodinu a predovšetkým na seba. Mal pekný hlas. Veľa sa modlil. Bol skromným kňazom a mužom modlitby. Vedel nezištne pomáhať aj cudzím ľuďom. Hoci žil v úplne cudzom prostredí, vytvoril si aj tam priateľské vzťahy k jednoduchým ľuďom a k mnohým rímskokatolíckym kňazom, (…) ktorí na neho s láskou spomínajú, napr. Mons. Július Koller a Alexander Barcsek. [3]


Ruská Nová Ves – 22.09.1946 – svadobná fotografia – farská záhrada. Metod Székely a Alžbeta Székelyová, rod. Maliničová, sprava od novomanželov: Alžbeta Székelyová -matka, o. Michal Székely – otec, zľava od novomanželov: o. Ján Viliam Malinič – svokor, Berta Maliničová, rod. Oroszová – svokra

Ruská Nová Ves – 04.09.1946 Primície zaťa o. Metoda Szekelyho, Sprava: o. Ján Viliam Malinič – svokor, Alžbeta Szekelyová , rod. Mankovičová – matka primicianta, BertaMaliničová, rod Oroszová – svokra, Alžbeta Székelyová , rod. Maliničové – manželka

Ruská Nová Ves – 04.09.1946 – Primície zaťa o. Metoda Székelyho, sprava – o. Michal Székely (stojací) – otec, o. Ján Viliam Malinič – svokor, Alžbeta Székelyová, rod. Mankovičová – matka

Šamorín na dvore rodinného domu na Hlavnej ulici č. 73, v r. 1948 – o. Ján Viliam Malinič s dcérou Alžbetou Székelyovou, rod. Maliničovou

Berta Maliničová, rod. Oroszová, manželka – Báč, Charitný domov. (Domáce väzenie pre gr. kat. kňazov pod dohľadom ŠtB v r. 1950 – 1960)

Pohreb – Berty Maliničovej, rod. Oroszovej – Šamorín 1961, Dom nádeje na mestskom cintoríne. Pri katafalku o. Ján Viliam Malinič

Šamorín 31.01.1969 – rím. kat. kostol – pohreb o. Jána Viliama Maliniča

Báč – júl 1990 – Charitný domov, miesto pobytu o. Jána Viliama Maliniča, BertyMaliničovej, rod. Oroszovej – internácia v tábore (1950-1960). o. Gabriel Székely – vnuk s manželkou Evou Székelyovou rod. Talpašovou

Báč – júl 1990 – Charitný domov. Ernest Malinič – syn, po 50 rokoch na mieste života svojich rodičov (1940 – 1990) žijúci v emigrácii v USA Calofornia– Oxnard

Textovú časť príspevku obohatil o. Gabriel Székely – vnuk o. Jána Viliama Maliniča obrázkami aj s popisom udalostí i osôb na nich.


[1] Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov, II. zväzok, PETRA Prešov 2011, s. 196

[2] https://casopisslovo.sk/2020/02/29/jan-viliam-malinic-1883-1969/

[3]  Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov, II. zväzok, PETRA Prešov 2011, s. 197

Malinič Ján Viliam
Tagy:    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihláste sa na odber
Sledujte nás
Navštívte nás a prihláste sa na odber