o. Pavol Cilli (Cilly)
(* 29.06.1921, Slan. N. Mesto, † 24.04.2004 Košice)
– titulárny kanonik
V apríli roku 2024 uplynulo 20 rokov od úmrtia nášho otecka kňaza Pavla Cilliho.
Otec Pavol sa narodil 21.júna 1921 ako 4.dieťa v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Cilliho v Slanskom Novom Meste. Detstvo prežil v rodnej obci, ako 16 ročný osirel, zomrela mu mama. Strednú školu absolvoval na gymnáziu v Košiciach a potom nastúpil do seminára v Prešove Po skončení štúdia v roku 1947 sa oženil s Annou, rod. Petáchovou, dcérou gréckokatolíckeho kňaza Emila Petácha. V tom istom roku 10. augusta bol vysvätený za kňaza a poslali ho na faru- Nižná Písaná do okresu Svidník. Tu sa im narodili 3 deti, dvaja synovia Vladimír a Miron a dcéra Viera. Po prešovskom sobore podpísal prestup do pravoslávnej cirkvi, ktorý neskôr odvolal a bol poslaný s rodinou do Čiech do vyhnanstva. Na prvom pôsobisku v dedinke Světí kde mal ošetrovať kone, pridelili 5 člennej rodine jednu izbietku v ktorej neboli ani elektrické zásuvky. Obed sa varil na variči, ktorý bol zapojený do objímky žiarovky. Raz sa stalo, že deti pri hre s kočíkom prevrátili hrniec s horúcou polievkou, ktorá sa varila na stole. Polievka oparila najstaršieho chlapca. Neskôr sa rodine podarilo presťahovať do Bernartíc v okrese Trutnov. Otec po absolvovaní kurzu kvasiča rýb sa zamestnal v Rybene, závode na spracovanie rýb. Rodine sa ľahšie žilo, lebo susedom v dome bol kňaz o. Michal Sabat, otcov švagor. Tu sa mu narodili dve dcéry Mária a Magdaléna a rodinka sa rozrástla na 7 členov.
Pred vchodom fary v Slánskom Novom Meste, rok 1936, spodný rad zľava Pavol Cilli, jeho brat Jozef Cilly; druhý rad zdola zľava mama Irena Cillyová – rod. Podhájecká, otec Štefan Cilly farár.
Svadobná fotografia Pavla a Anny rod. Petáchovej v roku 1947.
V roku 1957 sa rodina presťahovala do Košíc. Otec sa zamestnal v podniku na spracovanie rýb ako kvalifikovaný pracovník. Získali ubytovanie v domčeku pri verejnom cintoríne. Na nešťastie to bola betónová budova bývalého skladu prerobená na jednoizbový byt bez vody a kanalizácie, ktorá sa pre veľký únik tepla ťažko dala v zime vykúriť. Odnieslo si to mamičkine zdravie, ochorela na kĺbový reumatizmus. Tu sa narodila najmladšia dcéra Anna. V roku 1960 postihlo rodinu nešťastie. Pri veľkej snehovej búrke zafúkalo komín a spaliny z piecky unikali do miestnosti kde spal otec a 4 deti. Mamka v tom čase bola v kúpeľoch a dve dievčatká boli u tety v Sabinove. Na následky otravy umreli 2 dcéry. Po dlhých strastiach rodina získala 2 izbový byt na Mlynskom náhone – novej štvrti v Košiciach. Neskôr otec Pavol pracoval v košických železiarňach na expedícii studenej valcovne ako viazač.
V roku 1968 sa otec Pavol zapojil do obrodného procesu a chodil vysluhovať do rôznych farností na východe Slovenska, kým dostal štátny súhlas v r.1969 na miesto farára v Zemplínskej Teplici. Tu pôsobil do r.1984. Jeho manželka Anna to mala v tomto období veľmi ťažké, lebo cez týždeň bola s deťmi v Košiciach, ktoré študovali a na víkend cestovala do Zemplínskej Teplice starať sa o manžela. Rozpory s jednou rodinou, ktorá sa chodila sťažovať na biskupský úrad do Prešova asi spôsobili preloženie otca Pavla do Veľat v okrese Trebišov. Mal to ľahšie, lebo manželka s ním už bývala na fare, deti už boli staršie a nepotrebovali dennú starostlivosť. Tu pôsobil otec do roku 1991 a ako 70 ročný odišiel na odpočinok do Košíc. Ako kňaz dôchodca aktívne vypomáhal vo farnosti Košice Staré mesto, kde bol veľmi obľúbený spovedník. Túto činnosť vykonával až do svojho skonu v roku 2004. Otec Pavol bol veľký ctiteľ Panny Márie. Bol zásadový a čestný muž a veľmi citlivý a dobrý otec a manžel. Bol obľúbený medzi veriacimi, pripravený vo dne, v noci pomáhať. Pre svoju zásadovosť mal občas problémy s niektorými veriacimi, ktorí požadovali rôzne ústupky. Otec Pavol zomrel 24.apríla.2004, a pochovaný je na verejnom cintoríne v košiciach. Pohrebné obrady slúžil o.biskup Ján Babjak , rodinný priateľ. Pochovaný je na verejnom cintoríne v Košiciach.
Ing. Vladimír Cilli, syn o. Pavla.
Dodatok editora:
Počas pôsobenia vo Veľatoch ho otec ordinár za svedomité plnenie kňazských povinností vymenoval za titulárneho dekana. Pri príležitosti 180. výročia vzniku Prešovského biskupstva ho v roku 1998 prešovský sídelný biskup Mons. Ján Hirka vymenoval za titulárneho kanonika.
Otec Pavol bol všeobecne považovaný za veľmi svedomitého a statočného kňaza. Úlohy si vždy plnil veľmi svedomito a pedantne. Jeho záľubou bola náboženská literatúra, ktorú so záujmom študoval. Rád pracoval v záhrade.
(Zdroj. Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ -Osudy gréckokatolíckych kňazov, Petra Prešov 2011, II. zväzok s. 259.)
