Mons. Jozef Molčanyi
tit. arcidekan a kanonik
(*15.12.1912 – † 19.04.2000)
Otec Jozef Molčanyi sa narodil 15. decembra 1912 v obci Čabalovce, neďaleko Medzilaboriec, ako ôsmy z deviatich detí gréckokatolíckeho kňaza Alexeja Molčanyiho a Anny, rod. Rokickej, dcéry gréckokatolíckeho kňaza Jána Rokického. Po maturite na užhorodskom gymnáziu v roku 1931 pôsobil jeden rok v Ľutine ako učiteľ a kantor. Štúdium teológie absolvoval v Olomouci v rokoch 1932 až 1937 na Cyrilo-metodějskej bohosloveckej fakulte. Potom bol počas jedného školského roka vychovávateľom na dievčenskom internáte Alumneum v Prešove.
Sviatosť manželstva uzavrel 16. júna 1938 v chráme Najsvätejšej Trojice vo Veľkej Tŕni s Klárou Ujhelyiovou, dcérou miestneho gréckokatolíckeho kňaza Michala Ujhelyiho a Emmy rod. Rojkovicsovej. Boh im v manželstve požehnal desať detí: Teréziu, Antona, Kláru († 1949), Alexeja, Máriu, Annu, Anastáziu, Štefana, Kláru a Emu. Ešte za svojho života sa otec Jozef tešil z 31 vnúčat a mnohých pravnúčat.
Kňazskú vysviacku prijal z rúk blahoslaveného vladyku Pavla Petra Gojdiča OSBM 24. júla 1938 v Prešove. Po vysviacke bol mesiac správcom farnosti Vyšná Jablonka a dva mesiace správcom farnosti Hostovice. Dňa 1.decembra 1938 sa stal správcom farnosti Repejov.
Počas 2. svetovej vojny sa otec Jozef s celou svojou rodinou utiahol do Prešova, odkiaľ však po bombardovaní v decembri 1944 odišli do Ľutiny k otcovi Bačinskému. Potom sa vrátili naspäť do Repejova.
Počas násilnej pravoslavizácie v 50-tych rokoch minulého storočia otca Jozefa presviedčali, aby prestúpil do pravoslávnej cirkvi. Vždy to rozhodne odmietal. Keď ho požiadali, aby šiel k pravoslávnemu biskupovi do Michaloviec otec Jozef povedal: „Pôjdem sa porozprávať, ale pravoslávnym kňazom sa nestanem.“ Vtedajší michalovský pravoslávny biskup Alexander ho vyzval, aby si kľakol. On odpovedal: „Nie, nekľaknem si. “ „Pobozkaj krížik.“ Otec Jozef vzal kríž a povedal: „Na tento kríž prisahám, že pravoslávnym kňazom nikdy nebudem.“
V Repejove zostal pôsobiť ešte do júla v roku 1952, hoci už nedostával plat. V tom čase ho predvolali na KNV do Prešova, kde mu oznámili, že vzhľadom na to, že neprijal pravoslávie, bude vyvezený s celou rodinou do dediny Chotouň v okrese Kolín v Čechách. Vysťahovali ich tam spolu s pani Máriou Moškovou, „tetkou“, ktorá im pomáhala. V Chotouni pracoval až do roku 1968 ako ošetrovateľ a kŕmič dojníc.
Po obnovení Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1968 sa vrátil do Repejova, kde pôsobil až do roku 1996. Postaral sa o vymaľovanie tunajšieho chrámu, ako aj o opravu filiálnych chrámov v Pravrovciach a Varechovciach. V roku 1970 bol vymenovaný za titulárneho arcidekana, v roku 1987 za titulárneho kanonika Prešovskej gréckokatolíckej eparchie a v roku 1994 bol Svätou stolicou vyznamenaný titulom monsignor a kaplán Jeho svätosti pápeža Jána Pavla II.
15. novembra 1996 odišiel otec Jozef spolu s manželkou Klárou bývať na dôchodok do Košíc. Zomrel na Veľkú stredu, 19. apríla 2000 v 88. roku života a 62. roku kňazstva. Pochovaný bol na Svetlý utorok 25. apríla 2000 v Repejove. Pri chráme, v ktorom pôsobil – okrem obdobia vyhnanstva – 58 rokov, očakáva spolu s manželkou Klárou, ktorá zomrela 15.11.2010, vzkriesenie zmŕtvych.
