Jozef Sabo – 115. výročie narodenia

(* 19.3.1908 Slavkovce, † 7.6.1973 Košice)

Jozef Sabo s manželkou a deťmi

Životné osudy otca Jozefa sú podrobne zdokumentované v zbierke Zostali verní, z ktorej vyberáme:

„Jozef Sabo sa narodil 19. marca 1908 v Slavkovciach (okr. Sobrance) ako prostredný z piatich detí rodičom Antonovi Sabovi, ktorý bol kantorom i učiteľom a Márii, rod. Tinkovej, ktorá pochádzala z učiteľskej rodiny. Jej brat Anton Tink bol generálnym vikárom Apoštolskej administratúry Mukačevskej eparchie na Slovensku. (…) Gymnaziálne štúdia absolvoval v Užhorode, kde v roku 1929 zmaturoval. V tom istom meste pokračoval v teologických štúdiách, ktoré ukončil získaním absolutória v roku 1934. 31. júla 1934 uzavrel sviatostné manželstvo s Máriou Halasovou. (…) Boh im požehnal sedem detí, z ktorých tri zomreli.

Kňazské svätenie prijal z rúk biskupa Alexandra Stojku v užhorodskej Katedrále. Povýšenia sv. Kríža 12. augusta 1934. Hneď po vysviacke dostal vymenovací dekrét do farnosti Toruň na Podkarpatskej Rusi, kde v tom čase vo veľkej dedine žilo iba päť gréckokatolíckych rodín. Novokňaz Jozef sa s chuťou pustil do práce a po štyroch rokoch, keď bol preložený do Davidova, sa v jeho farnosti hlásilo ku gréckokatolíkom vyše sto ľudí. V Davidove pôsobil v rokoch 1938 – 1946. (…) O jeho horlivosti v duchovnej službe svedčia aj jeho pravidelné púte s veriacimi peši do Ľutiny a na iné pútnické miesta. Otec Jozef, podobne, ako mnohí iní kňazi, zachránil životy viacerým židovským spoluobčanom.

Svadobná fotografia Jozef Sabo s manželkou Máriou

Po vojne v roku 1946 dostal dekrét do farnosti Poša, v ktorej pôsobil až do násilnej likvidácie Gréckokatolíckej cirkvi v roku 1950. (…) Násilne sa zúčastnil na „malom sobore“ vo Vyšných Ružbachoch. Ktorý skončil fiaskom, lebo gréckokatolícki kňazi nepodpísali prestup na pravoslávie. Pod nátlakom sa zúčastnil ak na Prešovskom sobore, ale ani tu neodpísal.“ [1]

Otec Jozef bol aj s rodinou nútene vyťahovaný do Čiech, kde v Zálesi v okrese Znojmo pracoval na štátnom majetku ako pomocný robotník. Tu pracoval až do roku 1957. V roku 1957 sa vrátil do Košíc a zamestnal sa  v bani na Bankove. V roku 1958 prestúpil do Inžinierskych stavieb, kde pracoval najprv ako robotník a neskoršie ako účtovník a to až do odchodu na  dôchodok v roku 1968.

„Obnova gréckokatolíckej cirkvi ho zastihla chorého, ale radosť zo vzkriesenia našej cirkvi mu načas vrátila silu a 2. júna 1968 slúžil prvú verejnú sv. liturgiu vo svojej  bývalej farnosti Poša. Tu dostal aj dekrét a s veľkou radosťou sa aj s rodinou presťahoval na faru. Pričinil sa  o opravu filiálnych chrámov v Nižnom Hrabovci a v Nižnom Hrušove. Nemalo práce odviedol aj vo farskom chráme v Poši a na fare. (…) Keďže mal podlomené zdravie, dlho sa so svojimi veriacimi netešil. Farnosť musel znova opustiť v roku 1971, keď odišiel na odpočinok do Košíc, kde takmer dva roky ležal bezvládny. (…) Zomrel po niekoľkoročnej ťažkej chorobe v kruhu svojich blízkych 7. júna 1973. Pohrebné obrady vo farskom Chráme Narodenia Panny Márie v Košiciach vykonal 11. júna 1973 ordinár Mons. Ján Hirka. Jeho telesné ostatky sú pochované na verejnom cintoríne v Košiciach.“ [2]


[1] Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov, I. zväzok (1. – 4. diel), PTRA, Prešov 2009, s. 290-292.

[2] Babjak Ján, ZOSTALI VERNÍ Osudy gréckokatolíckych kňazov, I. zväzok (1. – 4. diel), PTRA, Prešov 2009, s. 293-294.

Sabo Jozef
Tagy:    

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prihláste sa na odber
Sledujte nás
Navštívte nás a prihláste sa na odber