Pred 35 rokmi pápež Ján Pavol II. vymenoval Mons. Jána Hirku za prešovského sídelného biskupa
Stalo sa to 21. decembra 1989, teda pred sviatkami Narodenia nášho Spasiteľa. Teraz už svätý Ján Pavol II. vymenoval vtedajšieho apoštolského administrátora prešovskej eparchie Mons. Jána Hirku za sídelného prešovského biskupa. Bol to prvý biskup vymenovaný po „nežnej revolúcii“ v Československu.
Priebeh tejto udalosti popísal otec biskup Ján Hirka vo svojej autobiografii
POD OCHRANOU MÁRIE – PASTIER VSLUŽBE CIRKVI:
„Vo vianočnom príhovore do časopisu Slovo som sa venoval vzťahom človeka s Bohom i medzi ľuďmi navzájom: „Keby Kristus dnes zaklopal na tvoje dvere? Keby? On klope! On je vždy prichádzajúci a klopajúci: „Hľa, stojím pri dverách a klopem“ (Zjv 3,20). Na dverách sa ukáže, kto prichádza…Vráťme sa k našim dverám. Kto stojí pred nimi? Kto čaká na priateľský pohľad, na dobré slovo? Čím viac sú ľudia pospolu vo veľkých činžiakoch, tým cudzejšími sa stávajú navzájom. Čím viac telefónov a ďalekopisov spája ľudí, tým osamelejšími sú mnohí. Čím viac počítačov spracováva údaje a dáta ľudí, tým menej vieme jeden o druhom. Čím viac zvukov sa prenáša cez tenké steny, tým hrubšie múry narastajú medzi tebou a mnou. Čím sú lepšie zabezpečené deti, tým menej srdečnosti a blízkosti dostanú starí od svojich rodín. Ktosi povedal: „Nie je možné pomáhať všetkým, hovorí úzkoprsý, a nepomôže nikomu.“ Keby každý pomohol aspoň jednému, pomohlo by sa všetkým… Sv. apoštol Pavol, ktorý bol dobrým učiteľom, takto píše Timotejovi: „Ale ty, Boží človek, utekaj pred tým a usiluj sa o spravodlivosť, nábožnosť, vieru, lásku, trpezlivosť, miernosť“ (1 Tim 6,11). Či si to neprotirečí? Pevný v podstate, mierny vo forme a spôsoboch. Pravdu možno druhému udrieť cez nos ako mokrú handru, ale možno ju tiež ponúknuť ako plášť, do ktorého rád vkĺzne. Keď prednesiem svoju vec bez jedu a zlosti, môžem rátať s určitou šancou na úspech… Boh prichádza na tento svet až k môjmu srdcu. Klope. Čo mám robiť? Stíchnuť, aby som jeho klopanie počul, aby som ho mohol pozvať. A potom? Keď mu otvoríme, otvoria sa mnohé zavreté dvere – k Božiemu domu, k blížnemu…“ [1]
Na záver som všetkým zaželal pokojné sviatky Božieho narodenia, radosť a šťastie z Božej blízkosti. Keď som ten príhovor písal, ešte som nemohol vedieť, že tesne pred sviatkami Narodenia nášho Spasiteľa dostanem list, v ktorom ma pápež Ján Pavol II. vymenuje za prešovského sídelného biskupa. O svojom menovaní som nevedel až do chvíle, keď som deň pred oficiálnym zverejnením, teda 20. decembra, dostal list, v ktorom bolo uvedené moje menovanie. Mojou prvou reakciou bolo, že som sa rozplakal. Keď sa nad tým teraz zamýšľam, bola to reakcia na predchádzajúce utrpenia, ktoré som znášal ako jeden z údov našej ťažko skúšanej cirkvi, ktoré by sa mohli po prevratných zmenách na konci roka 1989 zmierniť. Zároveň to bola veľká bázeň pred biskupským jarmom, keď som mal nastúpiť na biskupský stolec po celom rade vynikajúcich arcipastierov a osobitne ako nástupca po biskupovi – mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi. Taktiež som mal obavu pred tým, či budem hodný a schopný ako biskup viesť cirkev, ktorú som síce viedol, keď vstávala z „popola,“ ale v prvých chvíľach som zaiste ani nemohol tušiť, čo všetko ma čaká. V tých chvíľach som si spomenul na mojich nebohých rodičov, na moju zosnulú sestričku Margitku a osobitne na moju mamičku, ktorá mi vždy pripomínala, aby som sa pri ťažkostiach, keď si nebudem vedieť rady, obrátil na našu nebeskú Matku, Presvätú Bohorodičku. Rada mojej mamičky mi pomáhala v celom mojom živote od mladosti a cítil som jej materinskú starosť i v tejto vážnej chvíli. Menovanie som z poslušnosti prijal a za svoje biskupské heslo som si zvolil: POKOJ A MILOSRDENSTVO POD OCHRANOU MÁRIE.
Prvú časť „Pokoj a milosrdenstvo“ som prevzal z Listu sv. Pavla Galaťanom (Gal 6,16), ktorý riešil nepokoje, založené na povinnom zachovávaní Mojžišovho zákona kresťanmi. Druhú časť som doplnil podľa motta pápeža Jána Pavla II. „Som celý tvoj (Mária)“ určitou analógiou „pod ochranou Márie.“ Biskupským heslom som chcel vyjadriť svoje úsilie v neľahkej situácii pri spájaní toho, čo je rozdelené. V zmysle biskupského hesla som chcel prinášať pokoj jednotlivcom i celému spoločenstvu veriacich a všetkým ľuďom dobrej vôle, pokoj do medziľudských vzťahov i do vzťahov medzi rozličnými záujmovými zoskupeniami, ako aj národnosťami. Ide o Boží pokoj, vyvierajúci z viery, nádeje a lásky k Bohu a blížnym. Chcel som sprostredkovať Božie milosrdenstvo, zmierenie a odpustenie medzi všetkými. To všetko som chcel robiť za účinnej pomoci a pod mocnou ochranou Panny Márie.
V mojom biskupskom erbe, ktorý som si zvolil, je na štíte v jeho ľavom hornom poli kríž. Uprostred neho je evanjeliár. Na jeho stranách je prvé a posledné písmeno gréckej abecedy – alfa a omega, ktoré symbolizujú Ježiša Krista ako nášho pôvodcu a náš cieľ. V rohoch poľa sú grécke skratky IC-XC-NI-KA, ktoré znamenajú „Ježiš Kristus víťazí.“ V pravom poli štítu sú symboly, ktoré predstavujú patróna našej eparchie sv. Jána Krstiteľa: mušle, ktorými pokrstil Krista a meč, ktorým bol sťatý. Spomínané znaky sa nachádzajú aj na spodnej časti štítu, ale v opačnom poradí.
Vianočné bohoslužby som slávil v prešovskej katedrále za nadšeného spevu a veľkej radosti veriacich, ktorí sa radovali, že Gréckokatolícka cirkev má po toľkých ťažkých rokoch znovu svojho sídelného biskupa. Taká istá atmosféra vládla aj na druhý deň, 26. decembra, pri bohoslužbách v košickom chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky, kde som pre veľkú účasť slúžil dve sv. liturgie za sebou. Keďže pod vplyvom udalostí v štáte sa Dr. Gustáv Husák vzdal úradu prezidenta Československa, bolo na 29. decembra zvolané zasadanie Federálneho zhromaždenia, na ktoré pozvali aj predstaviteľov cirkví v Československu. Teda bol som priamym účastníkom voľby nového prezidenta, ktorým sa stal Václav Havel. Po voľbe prezidenta som sa zúčastnil na ďakovnej bohoslužbe v katedrále sv. Víta na Pražskom hrade. V tých chvíľach som spomínal na sviatok Božieho tela v roku 1949, keď totalitná moc znemožnila pokojný priebeh bohoslužieb a arcibiskupa Berana od toho dňa uvrhla do domáceho väzenia. Prišli mi pritom na myseľ aj slová Magnifikátu: „Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených“ (Lk 1, 52).“
[1] HIRKA, J.: Vianoce – sviatky otvorených dverí. In: SLOVO – mesačník gréckokatolíkov ČSSR. Trnava : SSV, 1989, roč. 21, č. 12, s. 1.
Pre pripomenutie osoby otca biskupa Mons. Jána Hirku pripájame video s jeho homíliou zo sv. liturgie, ktorú predniesol v prešovskej katedrále sv. Jána Krstiteľa o desať rokov neskoršie 26. decembra 1999 na sviatok Zhromaždenia k Presvätej Bohorodičke v priamom prenose STV.
